Básničky našich žiakov na tému Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko:
Slovensko mám veľmi rada, preto stále bývam zdravá.
Lúky, polia a jazerá,krásne sa na nich pozerá.
Slovensko je veľmi pekné, aj hory sú prenádherné.
Keď sa pozriem z okna von,vidím stromov milión.
V zime pekne zasnežené,v lete sa to zazelenie.
Na lúkach sa dobre prechádza,vtedy dobrá nálada ku mne prichádza.
Keď niekedy smutná som, rozveselí ma každý vtáčí tón.
Milujem svoju krajinu, nemenila by som ju za inú.
(Bianka Vitková, 6.B)
Pýtam sa Američana, či pozná Slovensko, on bez záujmu odvetí, že len newyorské sídlisko.
Ja mu na to: „Je to štát v srdci Európy.“ On si to stále nevie dať dokopy.
Hovorím, že krásnu prírodu máme, ale to slovo mu nie je celkom známe.
Pochvaľujem špeciality našej kuchyne, on však jedáva len hamburgery v kine.
Odporúčam navštíviť slovenské kúpele, môže sa tam preliečiť v bahennom zábale.
Odmieta moju ponuku prijať, radšej si ide basketbal zahrať.
Keď už tak rád športuješ, prečo si v Tatrách nezalyžuješ?
A naše dievčatá, tie sú ale krásne, veď je to na celom svete jasné.
Nebývame ako vy, v mestách obrovských, nám je tu dobre aj v mestečkách maličkých.
Keď sa môj kamarát domov poberal, v tej chvíli mi nádhernú vetu povedal:
„Amerika, môj domov, je úplne iná, Slovensko je však pre mňa prekrásna krajina!“
(Radka Rybovičová, 6.B)
Slovensko mám veľmi rád, som s ním super kamarát.
Do zahraničia nechodievam, po Slovensku si pobieham.
Slovensko má krásne zámky, pekné sú aj Vysoké Tatry.
Veľa riek a údolí, na slovenskom nádvorí.
Zbojníci sem utekali, vládcovia sa strachovali. Básnici a speváci, sú to krásne časy.
Mnoho ich bolo, veľa diel po nich ostalo.Osobností veľa máme, sme my veľmi pyšní na ne.
Slovensko my čisté máme, s radosťou sa oň staráme.
Veľa rôznych nárečí poznáme, dobre my ich ovládame.
Slovensko, tá rodná zem, tej vždy verný ostanem.
(Marko Frőhlich, 7.A)
Na mape je malý fliačik, síce malý ako máčik, Slovensko je to však moje, vyšívajú sa tam kroje.
Robené sú rukami, s láskou, našimi babkami. Hlavné jedlo je len jedno, bryndzové halušky do hrnca až na dno.
Dupot kopýt vonku počuť, družina dáva pušku na hruď.
Juraj Jánošík, slávny bojovník, legendou sa stal, za spravodlivosť bojoval.
Štefan Banič, čas nemíňal na nič, padák sa mu podarilo vyrobiť, Slovákov tým vo svete presláviť.
Kamzík vrchovský tatranský, stráži Tatry pod mrakmi. Ojedinelý je u nás, chránime ho zas a zas.
Zvuk prekrásnej fujary, ozýva sa do hory. Spišský hrad, mám ho rád, dejiny máme zvláštne, napíšem o nich básne.
Na mape je malý fliačik, nedám si ho za máčny máčik.
(Danielka Adamovičová, 6.B)
